Zapamätajte si: rozprávate sa, vyšetrujete, ordinujete vyšetrenia, diagnostikujete, liečite konkrétneho pacienta.

Všetka Vaša činnosť má byť v záujme pacienta ako jedinečnej individuálnej bytosti. Čokoľvek uvažujete podniknúť od prvého kontaktu s pacientom až po jeho prepustenie do ambulantnej/inej starostlivosti/domov, uvedomte si vyššie uvedené, rešpektujte jeho jedinečnosť a zachovajte maximálne etický prístup k nemu.

Vstupujúc do kontaktu s pacientom, vždy si uvedomte, že prínos akejkoľvek Vašej vyšetrovacej, diagnostickej a liečebnej činnosti musí byť len a len v záujme konkrétneho pacienta a tento potenciálny koncový prínos musí prevýšiť akékoľvek riziká spojené s akoukoľvek Vašou činnosťou.

Uvedomte si, že pri dnešnom stupni informovanosti/vedomostí a existencii diagnostických postupov/prístrojov a liečebných postupov väčšina z nich môže pri nesprávnom, neuváženom a mechanickom použití viesť aj k potenciálnemu zhoršeniu stavu pacienta (mnohé z procedúr sú nepríjemné, rizikové či bolestivé a pod). Súčasne nie je problém “virtuálne” naordinovať pacientovi desiatky vyšetrovacích procedúr a liečiv/liečebných postupov, samozrejme všetko “lege artis”.

TRIK: vykonávajúc akúkoľvek Vašu vyšetrovaciu, diagnostickú, liečebnú a preventívnu činnosť, skúste si najprv predstaviť na mieste pacienta samých seba, alebo niekoho zo svojich najbližších (“presuňte sa virtuálne na post pacienta a naordinujte si napr. torakoskopiu, či kolonoskopiu, alebo 12 druhov liečiv”).

ZAČIATOK ROZHOVORU

Ľudia, ktorí prichádzajú do univerzitného zdravotníckeho centra na hospitalizáciu so svojimi ťažkosťami či kvôli liečbe, očakávajú, že študenti sa budú podieľať na starostlivosti o nich. Nie je dôvod ospravedlňovať Vašu pozíciu študenta. Súčasne si uvedomte, že v univerzitnom zdravotníckom zariadení sa nachádzate na akademickej pôde. Všetky úvodné úkony sa samozrejme uskutočňujú v závislosti od závažnosti zdravotného stavu pacienta.

Predstavte sa pacientovi podľa základných pravidiel komunikácie. Priateľský pozdrav s oslovením pacienta menom, sprevádzaný podaním ruky a úsmev môžu pomôcť k uvoľneniu pacienta. Vytvorte ovzdušie pokoja a dôvery a primeraného komfortu pre pacienta aj keď ste v časovej tiesni.

Skôr, než začnete "bombardovať" Vášho pacienta otázkami, dajte mu šancu vyjadriť jeho problémy vlastnými slovami. Zatiaľ len počúvajte. Následky predčasného prerušenia spontánneho prejavu pacienta môžu byť - nešťastný pacient a možná strata užitočných informácií pri kompletizácii hlavných ťažkostí.

Postupujte od všeobecného ku špecifickému - začnite s otázkami s "otvoreným koncom" (s akými ťažkosťami prichádzate do nemocnice?, prečo ste vyhľadali lekára?, aké máte problémy?), pokračujte špecifickými.

Vyhnite sa "sugestívnym vodiacim" otázkam (“môžete mi potvrdiť, že sa vám to stáva len keď ležíte?”).

Praxou sa naučte pýtať sa na citlivé a potenciálne chúlostivé otázky neutrálnym a profesionálnym hlasom. Sledujte pacientove reakcie, pomáhajúc mu spolupracovať a pokračovať.

TRIK: ochorenie sa manifestuje príznakmi a symptómami, preto detailná analýza symptómov je hlavným cieľom rozhovoru.